Tradície a história
V roku 1955 po kultúrnej aktivizácii miestnych požiarnikov, došlo k zakúpeniu 16 mm filmovej premietačky a raz týždenne sa v obci premietal celovečerný film. Okrem týchto akcií sa na všetkých oslavách podieľala škola.
To čo bolo v tých časoch pre všetky dedinské komunity typické – divadelníctvo, dominovalo aj u nás v obci. Na kultúrnom poli vyoralo brázdu, ktorá je vidieť dodnes.
Divadelníctvo a spevokol
Jedným z fenoménov dokresľujúcu kultúru na dedine bolo ochotnícke divadlo. Prvým vystúpením (podľa spomienok Ignáca Tajcnára) bola hra “Betlehemský hlásnik”, ktorú nacvičili v roku 1932 hasiči. Hry nacvičovali predovšetkým učitelia Ján Novák, Šimon Orlický a ďalší v obci pôsobiaci pedagógovia.
Z miestnych obyvateľov sa s úspechom réžii venoval Fr. Treflík a P. Kormúth. Napriek vojnovému ošiaľu miestna scéna pretrvávala a úspešne sa pokračovalo aj po vojne.Počas trvania slovenského štátu tu riaditeľ školy Jozef Baláž viedol popri režírovaní aj spevokol. (Obrázok je z divadelnej hry Svadobný závoj z roku 1960)
História spolkov
Po prechode frontu bol v obci založený Slovenský zväz mládeže, okolo ktorého sa združila takmer celá miestna mládež. Prvým predsedom sa stal Rastislav Tomašovič. Ťažisko aktivít bolo na úseku telesnej výchovy a osvetovej práce. Po roku 1948 sa vytvorila jednotná organizácia Československý zväz mládeže. Vtedy bol v obci založený aj Sokol a kultúrne sa aktivizovali aj požiarnici.
História poľovníctva v obci
Po tom, čo stratili vyššie vrstvy feudálnu výsadu poľovníctva, patrilo poľovnícke právo obciam. Pretože to bol dosť vysoký zdroj príjmov pre obec, prenajímali sa revíre na verejných dražbách tomu záujemcovi, ktorý poskytol najväčšiu čiastku. Doba prenájmu trvala zvyčajne 6 rokov. Poľovníctvo sa v tej dobe riadilo zákonmi z roku 1883, kde okrem iného stálo: zákaz poľovania z voza, koňa, či saní, chytanie živých zvierat. Povolené bolo loviť puškou a pešo. Po II. svetovej vojne prenájmy skončili a poľovníci sa začali organizovane združovať. Medzi najstarších poľovníkov patrili: Alfonz Pilárik, Jozef Tomašovič, František Treflík, Pavol Teplanský, Jozef Potočný a Ján Štefanovič.
V roku 1976 boli poľovníci z obcí Suchá nad Parnou, Košolná, Zvončín a Dlhá zoskupení v poľovníckom združení DOLINA. Dnes je PZ Košolná samostatnou organizáciou. Rozloha poľovného revíru, na ktorom jeho členovia vykonávajú výkon poľovného práva je 972 ha. Okrem lovu sa však venujú aj ochrane úžitkovej zveriny, výstavbe poľovníckych zariadení a výsadbe stromov.
História hasičského zboru
Prvý dobrovoľný hasičský zbor v Košolnej bol založený už v roku 1908. O jeho činnosti dnes nevieme takmer nič. Na celoštátnom zjazde Československého dobrovoľného hasičstva v Trenčíne 6.8.1922 založili Zemskú hasičskú jednotku na Slovensku a následne OHS v Trnave. Dobrovoľný hasičský zbor v Košolnej vznikol oficiálne 5.6.1926 s 20 zakladajúcimi členmi. Prvým veliteľom sa stal správca miestnej školy Karol Borecký. V obci bola jednotka na vtedajšie pomery celkom dobre vybavená. Gazdovia s konským povozom sa striedali pri týždňových pohotovostiach. (Na obrázku ženské požiarne družstvo)
V roku 1911 vypukol prvý zdokumentovaný požiar na dolnom konci dediny, kde zhorelo 12 domov.
Po roku 1948 sa politické smerovanie odzrkadľuje aj v hasičstve. V roku 1953 sa Zemská hasičská jednotka ako symbol starých čias zlikvidovala a vznikol Československý zväz požiarnej ochrany, a do zborov mohli byť prijímané aj ženy.
Miestna organizácia si v roku 1955 postavila 3 súťažné družstvá, ktoré sa s veľkým úspechom zúčastňovali na okresných a krajských súťažiach. Miestna organizácia bola v roku 1982 ocenená medailou “Za príkladnú prácu”.
Atribútom našich požiarnikov je čierny prápor bohato zdobený červenou ornamentálnou výšivkou. Na jednej strane dominuje patrón požiarnikov sv. Florián v odeve rímskeho vojaka so zástavou lejúci vodu na horiaci dom. Okolo výjavu je žltou bavlnkou vyšité: “BOHU NA SLÁVU / BLÍŽNEMU NA POMOC”. Ústredným motívom je štátny znak, za ktorým sú skrížené 2 sekerky. Nápis znie: SLOVENSKÝ ZVÄZ POŽIARNEJ OCHRANY V KOŠOLNEJ.